Prieskum EIB ukázal, že staršie generácie na Slovensku sú oveľa viac informované o zmene klímy ako mladšie generácie

• Generačná medzera: Slováci nad 50 rokov vedia oveľa viac ako mladšie generácie, pokiaľ ide o príčiny a dôsledky zmeny klímy a ich riešenia.
• Celkové medzery v znalostiach: Slováci sú informovaní o príčinách a dôsledkoch zmeny klímy, ale existuje priestor na zlepšenie ich znalostí o riešeniach. Podobne, ako sa zistilo vo väčšine krajín EÚ, vysoký podiel slovenských respondentov nevedelo, že znižovanie povolenej rýchlosti na cestách (87 %) alebo lepšia izolácia budov (71 %) môže pomôcť v boji proti zmene klímy.

---

Ako dobre ľudia chápu príčiny zmeny klímy?

Prvý podindex sa zameriava na definíciu a príčiny zmeny klímy. Slováci sa umiestnili v tejto oblasti mierne pod priemerom EÚ (6,97 bodu z 10 v porovnaní so 7,21 bodu z 10).

• Pokiaľ išlo o definovanie zmeny klímy, väčšina slovenských respondentov (69 %) vybrala správnu definíciu („Dlhodobý posun v globálnych klimatických trendoch“), zatiaľ čo iba 6 % je presvedčených, že zmena klímy je falošný poplach.
• Takmer tri štvrtiny (70 %) sú tiež informované, že hlavnými príčinami zmeny klímy je ľudská činnosť ako odlesňovanie, poľnohospodárstvo, priemysel a doprava. Zatiaľ čo viac ako štvrtina respondentov sa domnieva, že je to inak (20 % si myslí, že ju spôsobujú extrémne prírodné javy, ako sú sopečné výbuchy a vlny horúčav a 10 % je presvedčených, že zmenu klímy spôsobuje ozónová diera).
• Pri otázke o troch najväčších celosvetových znečisťovateľoch skleníkovými plynmi väčšina Slovákov (71 %) správne zvolila USA, Čínu a Indiu.

Ako dobre sú ľudia informovaní o dôsledkoch zmeny klímy?

Za otázku o dôsledkoch zmeny klímy získali Slováci 7,35 bodu z 10, čo je pod priemerom EÚ, ktorý je 7,65 bodu z 10.

• 81 % vie, že má negatívny vplyv na zdravie ľudí (napríklad môže viesť k zvyšovaniu látok znečisťujúcich ovzdušie, ako sú prízemný ozón a tuhé častice).
• Zároveň 81 % správne uviedlo, že zmena klímy zhoršuje svetový hlad, pretože má vplyv na výnosy plodín v dôsledku extrémneho počasia.
• Čo sa týka vplyvu zmeny klímy na hladiny morí, 66 % Slovákov správne uviedlo, že hladina svetového oceánu stúpa, ale len niečo viac ako tretina z nich (34 %) sa mýlilo: konkrétnejšie, 17 % respondentov uviedlo, že klesá a podľa 17 % nemá zmena klímy žiadny konkrétny vplyv na hladinu mora.
• Dvom tretinám slovenských respondentov (65 %) je jasný vplyv zmeny klímy na migráciu, s celosvetovo zvýšeným núteným vysídľovaním.

Znalosti o riešeniach na zmiernenie zmeny klímy sa líšia

V poslednom podindexe získali Slováci hodnotenie 4,16 bodu z 10, blížiace sa priemeru EÚ na úrovni 4,25 bodu z 10, ale stále to poukazuje na podstatne menšie znalosti o opatreniach, ktoré dokážu pomôcť zmierniť zmenu klímy, v porovnaní s ďalšími dvomi skúmanými oblasťami. Poukazuje to na všeobecný trend medzi jednotlivými krajinami EÚ, pričom väčšina z nich získala v tejto oblasti nízky počet bodov.

• Väčšina Slovákov (70 %) vie, že recyklovateľné výrobky môžu pomôcť zmierniť zmenu klímy.
• Zároveň 59 % správne uviedlo, že používanie verejnej dopravy namiesto samostatných automobilov je krok správnym smerom.
• Zdá sa však, že len menšine (29 %, 15 percentuálnych bodov pod priemerom EÚ) je zrejmé, že lepšie izolovanie budov dokáže taktiež pomôcť.
• Zatiaľ len štvrtina respondentov (40 %) si je vedomá, že menej časté nakupovanie nových odevov je spôsob, ako bojovať proti zmene klímy.
• Zdá sa, že len veľmi malému počtu repondentov (13 %, 13 percentuálnych bodov pod priemerom EÚ) je zrejmé, že znižovanie povolenej rýchlosti na cestách by taktiež pomohlo.
• A nakoniec, väčšina Slovákov si nie je vedomá významného vplyvu, aký má využívanie digitálnych technológií na klímu, pričom len 5 % tvrdí, že sledovanie menšieho počtu videí online by mohlo tiež pomôcť zmierniť zmenu klímy.
• Podobne ako vo väčšine krajín Európy, len menšia časť Slovákov (42 %) dokázala správne uviesť uhlíkovú stopu jednotlivca ako „celkové množstvo emisií skleníkových plynov vypustených osobou za rok.“

Generačná medzera

Znalosti o zmene klímy sa líšia v závislosti od rôznych aspektov sociodemografických profilov ľudí. Jednou z najvýraznejších korelácií je vek. Slováci nad 50 rokov sú oveľa viac informovaní ako mladšie generácie, pokiaľ ide o príčiny a dôsledky zmeny klímy a ich riešenia, keď celkovo získali 6,64 bodu z 10 v porovnaní s osobami pod 50 rokov, ktoré získali 5,85 bodu z 10. V niektorých oblastiach je táto generačná medzera v znalostiach významná.

• Významná generačná medzera sa vyskytuje v chápaní ľudí, čo sa týka definície a príčin zmeny klímy (7,61 bodu u ľudí nad 50 rokov v porovnaní so 6,56 bodu u ľudí pod 50 rokov).
• Táto medzera je ešte významnejšia pri druhom podindexe o dôsledkoch zmeny klímy (8,05 bodu u ľudí nad 50 rokov v porovnaní so 6,91 bodu u ľudí pod 50 rokov).
• Rozdiely v počte bodov sú menej významné, pokiaľ ide o to, čo sa môže urobiť v boji proti zmene klímy (4,28 bodu u ľudí nad 50 rokov v porovnaní so 4,09 bodu u ľudí pod 50 rokov).

EIB ako banka Európskej únie investuje do veľkých projektov na celom Slovensku na podporu prechodu krajiny k zelenšej a udržateľnejšej ekonomiky. Medzi nedávne príklady patria investície do modernizácie úsekov pozdĺž železničných koridorov Bratislava-Žilina-Košice, jedného z najvýznamnejších na Slovensku a modernizácie súčasti európskej základnej siete TEN-T. Tieto investície zlepšia súdržnosť regiónov EÚ a znížia závislosť od dopravy, ktorá využíva fosílne palivá. Okrem toho investície EIB zlepšia bezpečnosť cestujúcich a zároveň skrátia časy pre cestujúcich na dlhé vzdialenosti, ako aj dochádzku do práce. Medzi ďalšie aktivity EIB smerujúce k zelenej, udržateľnej transformácii Slovenska, podporila EIB prechod krajiny na energetickú efektivitu poskytovaním bezplatných poradenských služieb teplárenskej spoločnosti so sídlom v Košiciach, kde poradenská služba Banky JASPERS pomáha pri príprave projektov s využitím geotermálnej energie so systémom diaľkového vykurovania.

Viceprezident EIB Kyriacos Kakouris: „Zmenu klímy možno obmedziť, len ak spolupracujeme. Dôležité je identifikovať a riešiť medzery v znalostiach zistených v prieskume EIB o klíme.
V EIB poskytujeme financovanie na boj so zmenou klímy, ale zároveň poznáme našu úlohu v prínose k rozhovorom a vzdelávaniu o tejto problematike.
Vzdelávanie je silný nástroj na zmenu. Zaviazali sme sa doplniť naše financovanie o iniciatívy podporujúce povedomie a znalosti o klíme. To je spôsob, akým budujeme udržateľnú budúcnosť, ktorá nikoho neopomenie.“

Všeobecné informácie

Údaje a metodika

Metodiku prieskumu, dotazník a kompletný súbor údajov si môžete stiahnuť tu.

Európska investičná banka

Európska investičná banka (EIB) je inštitúcia Európskej únie, ktorá zabezpečuje dlhodobé úverovanie a ktorú vlastnia jej členské štáty. Pôsobí vo viac ako 160 krajinách a poskytuje dlhodobé financovanie pre zdravé investície v snahe prispieť k plneniu politických cieľov EÚ. Viac informácií o EIB a vzdelávanie o klíme nájdete tu.

Spoločnosť BVA Xsight

Spoločnosť BVA Xsight je priekopníkom v oblasti prieskumu trhu a poradenstva.