Suche starten De menü de ClientConnect
Suche starten
Ergebnisse
Top-5-Suchergebnisse Alle Ergebnisse anzeigen Erweiterte Suche
Häufigste Suchbegriffe
Meistbesuchte Seiten
©Allain Bachellier/ Getty images

Hoci respondenti označili zmenu klímy až za ôsmu najväčšiu výzvu, ktorej ich krajina čelí, takmer deväť z desiatich Slovákov stále súhlasí s tým, že investície do adaptácie na zmenu klímy sú v súčasnosti nevyhnutné, ak sa má predísť vyšším nákladom v dlhodobom horizonte, vyplýva z každoročného prieskumu o klíme, ktorý si dala vypracovať Európska investičná banka (EIB).


Kľúčové zistenia

  • 93 % slovenských respondentov uviedlo, že je dôležité, aby sa ich krajina prispôsobila zmene klímy, a viac ako tretina (35 %) z nich uviedla, že je potrebné jej dať prioritu.
  • 88 % respondentov súhlasí s tým, že je potrebné bezodkladne vynaložiť prostriedky na adaptáciu na zmenu klímy, aby sa predišlo ešte vyšším nákladom v budúcnosti.

V septembri tohto roku Slovensko zažilo silné záplavy v dôsledku prívalových dažďov spojených s búrkou Boris. Intenzívne búrky spôsobili vyliatie riek vrátane Dunaja a Moravy, čo viedlo k značným záplavám v oblastiach, ako je Bratislava, a povodí riek Kysuca a Myjava. Z postihnutých oblastí boli evakuovaní obyvatelia a boli hlásené škody na majetku a narušenie dopravných sietí.
Keďže častosť a závažnosť prírodných katastrof sa zvyšujú, hospodárske dôsledky zmeny klímy naďalej narastajú. Vedci varujú, že tieto katastrofy budú čoraz nákladnejšie. Podľa správy Európskej environmentálnej agentúry[1] je Európa v súčasnosti najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom a očakáva sa, že so zvyšovaním globálnych teplôt bude extrémnych prejavov počasia pribúdať. Táto eskalácia predstavuje významný problém pre infraštruktúru a ohrozuje stabilitu globálnych dodávok vody a potravín, čo zdôrazňuje naliehavú potrebu komplexných stratégií pre adaptáciu na zmenu klímy.

„Adaptácia na zmenu klímy je nevyhnutná nielen pre odolnosť Slovenska, ale je aj príležitosťou na vytvorenie pracovných miest a oživenie miestnej ekonomiky,“ uviedol viceprezident EIB Kakouris. „Prevažná väčšina Slovákov si uvedomuje dôležitosť adaptácie a skupina EIB je plne odhodlaná podporovať cestu Slovenska k budúcnosti odolnejšej voči zmene klímy, ktorá bude prospešná pre všetkých.“

EIB dnes zverejnila výstupy zo siedmeho vydania svojho každoročného prieskumu o klíme, ktorý zachytáva názory viac ako 24 000 respondentov v EÚ a USA na zmenu klímy. Na Slovensku sa do prieskumu, ktorý sa uskutočnil v auguste 2024, zapojilo 510 ľudí.

Dôležitá otázka

Hoci slovenskí respondenti zaradili zmenu klímy len medzi osem najväčších výziev, ktorým ich krajina čelí, adaptácia na zmenu klímy je pre nich dôležitou otázkou:

  • 94 % z nich si uvedomuje potrebu prispôsobiť sa zmene klímy (podobne ako priemer EÚ 94 %). Viac ako tretina z nich (25 %, čo je 15 bodov pod priemerom EÚ, ktorý je 50 %) sa domnieva, že adaptácia na zmenu klímy je pre krajinu v nadchádzajúcich rokoch prioritou, zatiaľ čo 58 % ju považuje za dôležitú, ale nie prioritnú.

Adaptácia na zmenu klímy sa tiež považuje za ekonomickú príležitosť a dlhodobú investíciu pre krajinu:

  • 88 % respondentov sa domnieva, že adaptácia na zmenu klímy si vyžaduje investície už teraz, aby sa predišlo vyšším nákladom v budúcnosti.
  • 87 % respondentov tvrdí, že investície do adaptácie na zmenu klímy môžu pomôcť vytvoriť pracovné miesta a podporiť miestnu ekonomiku.

Vplyv zmeny klímy a zmena životného štýlu

Hoci si slovenskí respondenti uvedomujú ekonomické príležitosti adaptačných opatrení na dôsledky zmeny klímy, ich osobné skúsenosti s extrémnymi prejavmi počasia zvyšujú potrebu konať:

  • 87 % (v porovnaní s priemerom EÚ, čo je 80 %) zažilo za posledných päť rokov aspoň jednu extrémnu poveternostnú udalosť. Konkrétne, 63 % z nich zažilo extrémne horúčavy a vlny horúčav (8 bodov nad priemerom EÚ), 45 % zažilo suchá (10 bodov nad priemerom EÚ) a 45 % čelilo silným búrkam s krupobitím (11 bodov nad priemerom EÚ).

Dôsledky extrémnych poveternostných udalostí sú hmatateľné a rôznorodé:

  • 70 % slovenských respondentov (v porovnaní s priemerom EÚ, ktorý je 68 %) uviedlo, že zažili aspoň jeden priamy dôsledok v dôsledku extrémnych poveternostných udalostí. 29 % malo skúsenosť s výpadkom elektriny alebo problémami s dodávkami energie (9 bodov nad priemerom EÚ), 24 % čelilo narušeniu dopravy (napríklad uzavretie ciest, zničenie mostov alebo meškanie verejnej dopravy), 23 % malo zdravotné problémy (napríklad úpal alebo problémy s dýchaním).

V tejto súvislosti si Slováci uvedomujú potrebu prispôsobiť sa:

  • 68 % respondentov si uvedomuje, že budú musieť prispôsobiť svoj životný štýl v dôsledku zmeny klímy,
  • 26 % (v porovnaní s 35 % v EÚ) si myslí, že sa budú musieť presťahovať na miesto, ktoré je menej citlivé na zmenu klímy, a to aj lokálne (aby sa vyhli záplavám, lesným požiarom alebo iným extrémnym poveternostným udalostiam),
  • 23 % (v porovnaní s priemerom EÚ 28 %) tvrdí, že sa budú musieť presťahovať do chladnejšieho regiónu alebo krajiny.

Individuálna adaptácia na zmenu klímy si vyžaduje dobrú úroveň informácií. Väčšina Slovákov (66 %, čo je mierne pod priemerom EÚ 71 %) tvrdí, že sú informovaní o opatreniach, ktoré môžu prijať na účinné prispôsobenie svojich domovov a životného štýlu. Avšak 66 % z nich (v porovnaní s priemerom EÚ 60 %) stále nevie o verejných dotáciách alebo finančných stimuloch na podporu takéhoto úsilia.

Priority pre adaptačné opatrenia

Slovenskí respondenti identifikovali tieto kľúčové priority v oblasti adaptácie na zmenu klímy na miestnej úrovni:

  • ochladzovanie miest ulicami lemovanými stromami alebo vytváranie zelených plôch (47 %, čo je o 5 bodov viac ako priemer EÚ),
  • výsadba vegetácie, ktorá je odolnejšia voči zmene klímy (40 %, 5 bodov nad priemerom EÚ),
  • zlepšenie infraštruktúry – napríklad prostredníctvom lepších odvodňovacích systémov, protipovodňových zábran, úkrytov pred búrkou alebo odolných energetických sietí (39 %).

Na otázku, kto by mal platiť za adaptáciu na zmenu klímy:

  • 44 % respondentov (9 bodov nad priemerom EÚ) uviedlo, že náklady by mali znášať spoločnosti a priemyselné odvetvia, ktoré najviac prispievajú k zmene klímy.
  • 23 % si myslí, že by mali platiť všetci rovnako (9 bodov pod priemerom EÚ).
  • 15 % uviedlo, že náklady by mali znášať bohatší jednotlivci prostredníctvom vyšších daní.

Pokiaľ ide o to, kto by mal mať prospech z pomoci pri adaptácii na zmenu klímy ako prvý:

  • Veľká časť Slovákov si myslí, že pomoc by mali dostať všetci rovnako (39 %).
  • 27 % si myslí, že starší ľudia by mali mať prednosť.
  • 23 % respondentov tvrdí, že pomoc by mali ako prví dostať ľudia žijúci v rizikových oblastiach.

Skupina EIB

Európska investičná banka (EIB) je inštitúcia Európskej únie, ktorá zabezpečuje dlhodobé úverovanie a ktorú vlastnia jej členské štáty. Financuje zdravé investície, ktoré prispievajú k plneniu politických cieľov EÚ. Projekty EIB posilňujú konkurencieschopnosť, podnecujú inovácie, podporujú udržateľný rozvoj, zvyšujú sociálnu a územnú súdržnosť a podporujú spravodlivý a rýchly prechod ku klimatickej neutralite.

Skupina EIB, ktorej súčasťou je aj Európsky investičný fond (EIF), podpísala v roku 2023 zmluvy na nové financovanie v celkovej výške 88 miliárd EUR – 90 % z nich v rámci Európskej únie. Predpokladá sa, že tieto záväzky zmobilizujú investície vo výške zhruba 320 miliárd EUR, ktoré podporia 400 000 spoločností a 5,4 milióna pracovných miest.

Všetky projekty financované skupinou EIB sú v súlade s Parížskou klimatickou dohodou. Skupina EIB nefinancuje investície do fosílnych palív. Sme na dobrej ceste splniť náš záväzok podporiť v desaťročí do roku 2030 investície do klímy a environmentálnej udržateľnosti vo výške 1 bilión EUR, ako sme sa zaviazali v našom Pláne klimatickej banky. Viac ako polovica ročného financovania skupiny EIB podporuje projekty, ktoré priamo prispievajú k zmierňovaniu zmeny klímy, adaptácii na ňu a zdravšiemu životnému prostrediu.

Približne polovica finančných prostriedkov EIB v rámci Európskej únie smeruje do kohéznych regiónov, kde je príjem na obyvateľa nižší. To zdôrazňuje záväzok banky podporovať inkluzívny rast a zbližovanie životných úrovní.

EIB a adaptácia na zmenu klímy na Slovensku

Na Slovensku EIB podporuje projekty na adaptáciu na zmenu klímy a zmiernenie jej dôsledkov s priamym vplyvom na každodenný život občanov a podnikov. V roku 2023 investovala skupina EIB do projektov v oblasti klímy a environmentálnej udržateľnosti na Slovensku viac ako 44,5 milióna EUR. Investovali sme do kapacít na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, konkrétne do solárnej energie, a podporili sme projekty energetickej efektívnosti a opatrenia v oblasti zmeny klímy slovenských malých a stredných podnikov a spoločností so strednou kapitalizáciou. Spolupracujeme s komerčnými bankami a finančnými inštitúciami v snahe zabezpečiť prístup MSP k potrebným finančným prostriedkom na podporu investícií do energetickej efektívnosti, adaptácie na zmenu klímy a urýchlenia zelenej transformácie.

Prieskum EIB o klíme

Európska investičná banka (EIB), klimatická banka, dnes zverejnila výstupy zo siedmeho vydania svojho prieskumu o klíme. Od roku 2018 poskytuje prieskum, do ktorého sa zapojilo viac ako 24 000 respondentov, informácie o tom, čo si ľudia v Európskej únii a Spojených štátoch amerických myslia o zmene klímy. Tohtoročný prieskum uskutočnila online (prostredníctvom počítača, tabletu alebo mobilného telefónu) spoločnosť BVA Xsight od 6. do 23. augusta 2024 v 27 krajinách Európskej únie a v Spojených štátoch amerických. Viac informácií o metodike sa nachádza tu.


[1] Európa nie je pripravená na rýchle rastúce klimatické riziká | Domovská stránka Európskej environmentálnej agentúry (europa.eu)

Kontakt

Referenz

2024-426-SK