Investičný výhľad v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe sa javí pozitívne, no spoločnosti musia investovať viac do špičkových zariadení a vybavenia, ako aj do výskumu a vývoja.Toto sú nálezy, ktoré vyplynuli z prieskumu o investíciách a investičnom financovaní, ktoré Európska investičná banka zverejnila 26. májana fóre GLOBSEC Forum 2017 v Bratislave. Tento jedinečný, celoeurópsky každoročný prieskum sa zameral na investičné prostredie v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe (CESEE) a zapojilo sa doň 12 000 firiem.
Viceprezident EIB Vazil Hudák uviedol: „Prieskum EIB o investovaní (EIBIS) ukazuje, že investičný výhľad v krajinách CESEE sa v posledných rokoch zlepšil. Na druhej strane vidíme, že neistota, nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a regulovanie podnikateľského a pracovného trhu je v týchto krajinách pri investovaní i naďalej veľkou prekážkou. Týmto krajinám by pomohlo ďalšie „skvalitňovanie“ kapitálu a viac podpory do výskumu a vývoja. Výstupy z prieskumu pomôžu banke EÚ zaujať politickú reakciu, ktorá bude vhodne riešiť potreby podnikateľského prostredia, podporujúc tak investovanie v EÚ.“
Nálezy z prieskumu ukazujú, že napriek skutočnosti, že podiel spoločností investujúcich v tomto regióne v roku 2015 nedosahoval priemer EÚ, firemná investičná činnosť bola obzvlášť silno zaznamenaná v Slovinsku, Českej republike a Chorvátsku, bola nad úrovňou priemeru EÚ alebo na jeho úrovni. Výhľad bol vo všeobecnosti pozitívny, s tým, že takmer všetky krajiny v tomto regióne vykázali, že viac firiem investičné zámery v roku 2016 skôr posilňovalo, než umenšovalo.
Prieskum ukazuje, že investičný výhľad v regióne CESEE na finančný rok 2016 bol mierne optimistický. S prihliadnutím na toto všetko viac podnikov očakávalo expanziu v investovaní a nie zmenšovanie, v súlade s priemerom v EÚ. Najsilnejšie investičné očakávania boli v Chorvátsku, Maďarsku, Poľsku a na Slovensku, zatiaľ čo najslabšia očakávaná investičná aktivita bola v Litve, Estónsku a Lotyšsku. Zodpovedá to do istej miery pomalšiemu hospodárskemu rastu v pobaltských krajinách, silnému domácemu dopytu v krajinách CEE4 a zotaveniu sa z dlhej a hlbokej recesie v Chorvátsku.
Ak to porovnáme s EÚ ako celkom, tak firmy v krajinách CESEE investujú viac v relatívnom vyjadrení do hmotných aktív (napr. do strojných zariadení, vybavenia, pozemkov, budov atď.) a zaostávajú v investíciách do výskumu a vývoja. Toto môže negatívne ovplyvniť úsilie firiem sa posunúť smerom k produkcii s vyššou pridanou hodnotou v strednodobom horizonte, hlavne vzhľadom na skutočnosť, že firmy v krajinách CESEE zaostávajú za EÚ ako celkom z hľadiska produktivity.
Investičnou prioritou firiem v nasledujúcich troch rokoch je investovanie do výmeny, resp. obnovy existujúcich produktov a služieb, čo sa prejavilo výrazne medzi firmami v Maďarsku a Estónsku. Poľsko, Česká republika a Slovensko vykázali najvyšší podiel firiem plánujúcich investovať do nových produktov a služieb. V relatívnom vyjadrení, zámery zvyšovať kapacity – čo zvyčajne predstavuje najväčšie investičné náklady – sa prejavili najvýraznejšie medzi firmami v Chorvátsku (38 % firiem), v Rumunsku (33 %) a na Slovensku (30 %), čo je odrazom silného domáceho dopytu na Slovensku a obdobia, kedy sa v čase recesie v Chorvátsku dostatočne v tejto krajine neinvestovalo.
Výsledky ukazujú, že investičné medzery nevznikajú len v dôsledku nedostatočného kapitálu, ale tiež z nedostatkov v zmysle špičkového vybavenia a zariadení a energeticky hospodárnych výrobných či kancelárskych budov. Okrem toho, politické a regulačné nastavenie uberá na odvahe investovať v tomto regióne, a dostupnosť zamestnancov, ktorí sú vybavení tými správnymi zručnosťami, je dominantným problémom. V porovnaní s priemerom EÚ, vyšší podiel firiem nemá dostatočný prístup k externému financovaniu, pričom hlavný dôvod nespokojnosti s externým financovaním sa redukuje na otázku vyžadovaného kolaterálu a nákladov na financovanie.
Prieskum v roku 2016 sa uskutočnil v mesiacoch júl až november. Výsledky sa hodnotia podľa pridanej hodnoty, ktorá odráža prínos firiem do ekonomiky. V krajinách CESEE, ktoré sú členmi EÚ, sa do prieskumu zapojilo 4 881 firiem v 11 krajinách.